Peugeot 407 SW - pekná hračka?

Prednedávnom som si kládol otázku, či by som si dokázal zamilovať priestranné a praktické kombi, ktoré sa osvedčilo ako skvelé auto na všetko. A veru som sa nedokázal ubrániť zvláštnemu čaru „batožníkov“ a na prvý pohľad si zamiloval až hriešne zvodný kombík. Paradoxne ale nie je ani priestranný, ani ktovieako praktický. Je to iba pekná hračka?

Odjakživa úprimne obdivujem francúzskych výrobcov áut, ich tvrdohlavosť ísť za svojimi cieľmi, robiť veci inak než konkurencia (až je to niekedy na škodu veci), ich neskonalú snahu vziať Nemcom vietor z plachiet a ukázať svetu, kde je súčasné centrum inovácií v automobilovom priemysle. Táto stratégia priniesla (a prináša) svoje ovocie a automobilky z krajiny galského kohúta patria medzi tie najzdravšie na starom kontinente. Francúzsky koncern PSA mal na bojovom poli ešte donedávna veľmi jasne a logicky rozložené sily. Citroen plnil úlohu „chodiacej reklamy“ – lovca pohľadov okoloidúcich, Peugeot sa snažil osloviť ľudí, ktorí na seba nechceli pútať moc pozornosti a uprednostňovali elegantné tvary „levíčat“ pred originalitou a novátorstvom „dvoch zubov“ .

Táto stratégia dostala nové obrátky s príchodom Peugeotu 407, snáď najvýraznejšieho a najodvážnejšieho modelu v histórii automobilky.

Tip:

Peugeot 407 SW 2,2 16V a vybrané konkurenčné modely

Karoséria

Nikdy som neveril na lásku na prvý pohľad! Som predsa tvrdý a pragmatický chlap, ktorý odmieta pozerať romantické filmy a tvrdí, že sa vždy riadi zdravým rozumom. Takže nejaký Peugeot ma nemôže rozhodiť – pomyslím si pri preberaní kľúčov od novinárskej 407 SW so športovým paketom. Schádzam do podzemnej garáže, kde štyristosedmička parkuje a v záplave iných áut ju začínam hľadať. Netrvá dlho a pohľad mi priklincuje strieborný kombík, ako vystrihnutý z reklamného letáku. Nedočkavo idem bližšie, cítim ako mi každým krokom zrýchľuje tep a postupne si uvedomujem, že z mojej teórie o tvrdom chlapovi ostal iba ten chlap a aj tomu sa pri odomykaní „svojho“ nového auta podlamujú kolená.

Dizajn je samozrejme vecou vkusu a podľa môjho názoru nemá o ňom zmysel moc polemizovať – väčšinou. V prípade štyristosedmičky by sa len o dizajne dal napísať samostatný test. Geniálne skĺbenie tradičných prvkov s nadčasovými krivkami (ktoré dnes vedú pero snáď každého francúzskeho dizajnéra) robí z autá pre masy skutočnú automobilovú perlu. Kombi SW navyše pôsobí vyváženejšie a zaujímavejšie než sedan. „Vyfintený nosáč“ s celkovou dĺžkou 4,76 m je rád stredobodom pozornosti a vy budete neodmysliteľne v centre celého diania. Toto auto v žiadnom prípade nie je určené pre introvertov a „nenápadných“ agentov, ktorí sa snažia nevzbudzovať pozornosť okolitého sveta.

„Od ucha k uchu vycerené zuby“ lemujú celú prednú časť a nenechajú nikoho na pochybách, že aj táto šelma patrí k obľúbenému druhu roztomilých levíčat. Poznávacia značka sa nezmestila inde než na spodnú hranu predného nárazníku, a tak je napríklad pri parkovaní vystavená spolu s ochrannými lištami napospas vodičovému (dobrému) odhadu. Veľké oči, skryté pod čírim krycím sklom výrazne zasahujú do bokov karosérie, čim opticky odľahčujú extrémne dlhý predný previs, ktorý je nezameniteľným prvkom dizajnu celého auta. Prelis v prednej kapote stúpa od vnútorných hrán svetiel a plynulo prechádza do vnútorných hrán A-stĺpikov, medzi ktorými je zasadené pomaly sa zvažujúce čelné sklo. Čerešničkou na torte je rozmerné panoramatické okno, ktoré naväzuje na čelné sklo a pokrýva zhruba dve tretiny relatívne rýchlo klesajúcej strechy. Netradičný sklon D-stĺpika dáva vyniknúť športovému nádychu automobilu a je v kontraste s tvarom zadných svetiel, ktoré iba minimálne zasahujú do zadných dverí a tak zbytočne nezmenšujú vstupný otvor s nízkou nakladacou hranou. Zadným partiám dominuje konvexne tvarované okno a chromované madlo dverí umiestnené rovnobežne s ostrou horizontálnou linkou.

+ nezameniteľný, vyvážený dizajn

+ športový nádych

- príliš púta pozornosť

Interiér

Dosť bolo rozplývania sa nad úžasnými tvarmi karosérie, otváram dvere a plný očakávaní sadám do príjemne tvarovaných polokožených sedadiel, ktoré sú spolu s kožou potiahnutým trojramenným volantom a manžetou radiacej páky súčasťou výbavy dynamic pack. Obzerám sa okolo seba a namiesto ovládačov elektrických sedadiel chytám do ruky desaťpolohový ovládač elektrickej clony panoramatickej strechy. To čo v zapätí nasledovalo sa slovami nedá opísať, musíte si to sami skúsiť (v žiadnom inom aute som si predtým dobrovoľne nesadával dozadu)! Prvé dojmy z priestoru na predných sedadlách sú veľmi dobré, v pozdĺžnom a priečnom smere sa nemusia uskromňovať ani tie najväčšie korby. Už som si začal nastavovať sedadlo, keď moju pozornosť strhla kritizovaná a strach naháňajúca armáda tlačidiel na stredovej konzole. Dávam si tú prácu a bez návodu na použitie sa začínam preklikávať z palubného počítača (ktorý obsahuje šikovnú funkciu nastavovania auta, napr. jeho osvetlenia) do ovládania audio súpravy a následne klimatizácie. Pohyb v menu, ktoré sa zobrazuje na displayi pod výduchmi vetrania, je logický a na ovládanie väčšiny funkcií si vystačíte s pár tlačidlami. Ergonómii sa nedá moc vyčítať: na rozmiestnenie klávesnice sa relatívne rýchlo zvyká a všetko je perfektne po ruke (prepínanie medzi jednotlivými režimami palubného počítača je umiestnené na pravej páčke pod volantom), chce to len prekonať predsudky a zistiť načo je nenápadné tlačítko "MENU“.

Teraz už naozaj začínam so svojim tradičným rituálom a nastavujem si sedadlo, volant a zrkadlá do svojej optimálnej polohy. Poloha za volantom je príjemná, ale vadí mi umiestnenie ovládania hlasitosti rádia (a tempomatu) na stĺpiku riadenia, ktoré nie je praktické ani pohodlné narážam do neho pravým kolenom). Oveľa nezvyčajnejší problém je v mojom prípade s výhľadom z auta, v ktorom mi prekáža úzky pás veľmi skoro začínajúcej strechy. Pri pohľade kolmo vpred ho v horizonte stále vnímam a nie je to príjemné (nuž príjemné na tom je, že mi to pripomína Hondu Prelude, v ktorej som mal podobný problém). S výhľadom to nie je ani v ostatných smeroch moc slávne, najlepší je smerom kolmo hore. Pri cúvaní plne využívam asistenciu parkovacích senzorov, a pri manévrovaní v stiesnených priestoroch (akými podzemné garáže určite sú) len tipujem kde asi končí „čumák“ šelmy.

Postupne si zvykám na problém s výhľadom a začínam vstrebávať charizmu krásneho interiéru, na ktorom si dali dizajnéri záležať podobne ako na exteriéri auta. Všetky materiály, vrátane najmenších detailov, s ktorými prichádza posádka do kontaktu pôsobia veľmi hodnotným dojmom. Dlhá palubná doska je vyrobená z mäkčeného plastu a jej stred zbieha do masívnej stredovej konzoly, dekorovanej sivým plastom. Časti interiéru sú s citom oživené imitáciou karbónu a chromovanými doplnkami, ktoré lemujú aj päť bielych ciferníkov na prístrojovom panely. Volant má optimálne hrubý veniec, ale jeho vybratie na horných ramenách je dosť nešťastne dekorované lacným lesklým plastom, ktorý sa nedrží tak príjemne ako koža. Lepšie padne do roky polokožená hlavica optimálne vysokej radiacej páky manuálnej prevodovky. Až nefrancúzsky tuhé sedadlá si zaslúžia len slová chvály. Sedák je primerane dlhý a spolu s výborným operadlom (hlavne v oblasti ramien) poskytuje telu dostatočnú oporu a pohodlie aj na dlhých cestách. Koža je veľmi príjemná na dotyk a nachádza sa na tých miestach, ktoré sa najrýchlejšie opotrebovávajú.

Medzi silné stránky Peugeotu patrí aj štandardná výbava, v ktorej okrem panoramatickej strechy a polokožených, elektricky ovládaných a vyhrievaných predných sedadiel nechýba ESP, sedem airbagov (vrátane kolenného), aktívne predné opierky hlavy, tempomat s obmedzovačom rýchlosti, xenónové svetlá, dažďový a svetelný senzor, dvojzónová automatická klimatizácia, v našom prípade doplnená o špičkový audio systém JBL s desiatimi reproduktormi a zosilňovačom s výkonom 240W.

Miestami šlendriánska kvalita vypracovania a celkové využitie obstavaného priestoru však 407 nekompromisne uberá body. Dokonca si dovolím tvrdiť, že žiaden z priamych konkurentov s rázvorom okolo 2,73 m a šírkou 1,8 m nemá tak malý vnútorný priestor (subjektívne sa mi v niektorých smeroch zdá byť väčšia dokonca aj 307). Samozrejme stojím si za tým, že na predných sedadlách je priestoru požehnane, ale problém nastal vo chvíli, keď som do auta chcel „nasáčkovať“ pár svojich kamarátov. Posúvam si sedadlo dopredu, ale moc to nepomáha. Žalostne málo miesta je nielen v oblasti kolien, ale aj chodidiel a hlavy (čo je daň nielen za rýchlo klesajúcu strechu, ale aj z dôvodu absencie tradičnej H - konštrukcie predimenzovaného C-stĺpika). Cestujúci s výškou nad 180 cm sa zo zadnej lavice budú môcť kochať iba úžasným výhľadom, tak im nezabudnite zakaždým zrolovať slnečnú clonu.

Image lifestylového kombi potvrdzuje aj pohľad do batožinového priestoru s podpriemerným objemom 448 l, ale veľmi dobrým usporiadaním (obľúbené zrovnávanie so Škodou Octavia Combi je zcestné, pretože tá má nielen o 130 l väčší kufor, ale aj o 150 kg väčšiu nosnosť, a hlave je určená pre úplne odlišnú cielovú skupinu zákazníkov). Pre všetky bežné situácie je tento objem aj vďaka samostatne sklápateľným zadným sedadlám plne dostačujúci (zabudnite na schody v podlahe, či iné nepríjemné hluché zákutia). K dispozícii sú navyše uzatvárateľné bočné kapsy, tunel na lyže a stále nie bežné sklápateľné sedadlo spolujazdca. Do kufra sa dá dostať dvomi spôsobmi: cez veľké zadné dvere, alebo cez praktické výklopné okno, vybavené samostatnými hydraulickými vzperami. Horšou správou je, že so štyrmi vzperami musíte vynaložiť dvojnásobnú silu pri zatváraní batožinového priestoru, tak sa moc nedivte ak uvidíte na zadných dverách eswéčka visieť vo vzduchu krehkú blondínku.

+ vzhľad palubnej dosky

+ panoramatická strecha

+ použitie kvalitných materiálov

+ špičková výbava

+ pohodlné a anatomicky príjemne tvarované sedadlá

- slabé využitie obstavaného priestoru

- málo úložných priestorov

- miestami horšia kvalita vypracovania

- nepraktická roleta v batožinovom priestore

Motor

Testovaná štyristosedmička bola vybavená zážihovým štvorvalcom s netradičným objemom 2230 cm3 a výkonom 116 kW, ktorý šikovne vypĺňa medzeru medzi zážihovým dvojlitrom a šesťvalcovým trojlitrom. Moderná pohonná jednotka je vybavená dvomi vyvažovacími hriadeľmi a zotrvačníkom, ktoré posunuli kultivovanosť tohto motoru nebezpečne blízko ku hviezdnym šesťvalcom. Kultivovanosť sa prejavuje nielen malým prenosom vibrácií do interiéru, ale aj minimálnou hladinou hluku pri všetkých jazdných režimoch.

Variabilné časovanie sacích ventilov sa podpísalo na slušnom najvyššom výkone a lineárnom priebehu točivého momentu, ktorý v celom spektre využiteľných otáčok (2000 – 5500 ot./min) neklesá pod 200 Nm a vrcholí pri 3900 ot./min hodnotou 220 Nm. Tieto parametre dokážu so 407 SW dobre zahýbať, ale nebude z neho žiaden trhač asfaltov. Skôr než tlačením do sedadiel osloví spomínanou kultivovanosťou a nádherným zvukom pri vysokých otáčkach.

Na dobrej elasticite motoru sa podpísalo aj jeho skĺbenie s novým šesťstupňovým manuálom, ktorý má za úlohu napraviť povesť Peugeotu ako výrobcu nepresných prevodoviek. Povedzme, že sa mu to čiastočne aj podarilo. Táto prevodovka je jedna z tých najpresnejších akú zatiaľ francúzske strojárenstvo vyprodukovalo, ale kvalít prevodoviek z Nemecka zďaleka nedosahuje. Má síce ľahký chod a krátke dráhy, ale aj veľké tolerancie vo vymedzení rýchlostných stupňov. Viac krát som sa pristihol, ako s vypätím všetkých síl držím hlavicu radiacej páky, keď sa snažím zaradiť dvojku, ktorá mala obrovské vôle. Zvyšok palebného poľa je v pohode, dokonca aj šestka zapadá veľmi presne a ľahko. Tá nájde svoje hlavné uplatnenie pri diaľničných rýchlostiach: 3000 ot./min sa rovná rýchlosti 100 km/h, 3500 ot./min zase diaľničnému limitu 130 km/h.

V priebehu testu sa priemerná spotreba ustálila na 10,5 l naturálu na 100 km, čo je veľmi rozumná hodnota. Pri bežnom, každodennom používaní sa dá jazdiť na hranici 9 l/100 km, pri plnom využívaní potenciálu motoru zase palubný počítač ukazoval okolo 13,5 l/100 km.

+ plynulý záťah

+ kultivovanosť

+ krásny zvuk

- nejaký ten koník navyše by neuškodil

Tip:

Ponuka motorov

Jazdné vlastnosti

Na Peugeot 407 SW som si rýchlo zvykol, tak ho po pár hodinách jazdenia po meste ťahám na svoju obľúbenú erzetu kúsok za Prahou, a to pravé orechové ma ešte len čaká. Teória hovorí jasnou rečou: konštrukcia podvozku s veľkým podielom ľahkých zliatin, lichobežníková predná a v pomocnom ráme uložená viacprvková zadná náprava – toto snáď ani nemôže byť sériový Peugeot!

Pred sebou mám prvý vracák, vypínam ESP a v rukách pevne zvieram príkladne hrubý veniec volantu, idem na brzdy, 4., 3., 2., ručka, posielam auto do šmyku a volantom korigujem smer prejazdu. Krása!! Na výjazde mám dostatok výkonu a optimálnu rýchlosť, takže v ďalšom vracáku len zľahka rozhadzujem auto, a opieram sa do sedadla, ktoré dobre drží telo. Celý tento kolotoč sa opakuje znovu a ja som opantaný úžasnou hravosťou auta, ktoré sa na hranici šmyku ľahko ovláda a sprostredkováva dostatok informácií o dianí na vozovke. Po piatich prebrzdených kosách prichádza rýchly úsek s rovinkou, miernou zatáčkou a optimálne tvrdý podvozok potvrdzuje svoje skvelé vlastnosti aj na priečnych nerovnostiach, ktoré zvláda s bravúrou! Brzdy po celý čas podvozku a motoru dobre sekundujú a ani pri opakovanom brzdení „na krv“ nevädnú.

Drobná výčitka môže smerovať snáď iba k posilňovaču riadenia s premenlivým účinkom, ktorý svoj účinok moc nemení, a veľmi širokému, pomaly sa zvažujúcemu A-stĺpiku, na ktorý vždy treba myslieť!

So zapnutým stabilizačným systémom a vyvinutým pudom sebazáchovy sa bežný smrteľník nikdy nepriblíži k hraniciam tohto auta. Podvozok dokáže s ľadovým kľudom a miernym vybočením zadnej časti (ktoré ale hneď skoriguje ESP) vyriešiť aj vážne chyby za volantom (samozrejme pokiaľ neprídu k slovu ešte stále aktuálne fyzikálne zákony, ktorých účinok dnes už skoro nebadáme a máme tendenciu na ne zabúdať). Podobným zážitkom akým je na 407 jazdenie po pekných okreskách je aj cestovanie na dlhé vzdialenosti. Do interiéru sa až pri vysokých rýchlostiach začne prenášať slabý aerodynamický hluk, a budete mať pocit, že naši cestári chodia na školenia do Nemecka. Posádka si tak môže v kľude vychutnávať pôžitky panoramatickej jazdy.

+ výborný podvozok

+ výborné brzdy

+ optimálne zaberajúca spojka

+ dobré skĺbenie všetkých celkov

- progresívny účinok posilňovača riadenia

- široký A-stĺpik

Ten kto k svojmu životnému štýlu potrebuje veľa miesta je u Peugeotu na zlej adrese. Aj preto jeho majitelia vyjadrujú svoju radosť z priestoru odlišne - napríklad 1,6 m² veľkým presklením strechy. Štyristosedmička ale nie je žiadna hračka! Je to najlepšie francúzske auto, aké som kedy šoféroval. Kombináciou istých jazdných vlastností a komfortu v sebe spája charakter každodenného rodinného auta a rýdzeho športiaku na víkendy. Z hľadiska pomeru cena/výkon sa ako najlepšia varianta javí spolu s motorom 1,6 HDi práve benzínová dvadvojka, ktorá dobre pasuje k charakteru automobilu. Po prestavbe na N1 z neho navyše bude snáď najkrajší nákladiak na českom a slovenskom trhu.